Jaskyne
Na Slovensku je známych vyše štyritisíc jaskýň, pre verejnosť je ich sprístupnených dvanásť. (informácia z roku 2015)
(Text nadväzuje na tento: https://fakty-zo-slovenskych-dejin.estranky.sk/clanky/ine/z-rekordov-o-slovensku.--jaskyne-a-priepasti.html)
Važecká jaskyňa
Važecká jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s liptovskou kotlinou na západnom okraji obce Važec. Horizontálne chodby jaskyne vymodelovali niekdajšie vody Bieleho Váhu. Kvapľová výzdoba je bohatá na biele stalagmity a stalaktity. Drobná krehká výzdoba a bizarné tvary stalaktitov pripomínajú krajinu z rozprávky. Jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku.
Belianska jaskyňa
Belianska jaskyňa sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu v Belianskych Tatrách na území Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry na území TANAP-u. Je to krasová jaskyňa s bohatou kvapľovou výzdobou a veľkými priestormi v sivomodrých vápencoch s jaskynnými jazierkami. Veľmi hodnotnou výzdobou jaskyne sú sinitrové vodopády, stalagmity a sinitrové jazierka. Vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti. Pozoruhodná je Hudobná sieň, ktorá dostala názov podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka.
Bystianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa leží v zráznom vápencovom brale na južnom okraji obce Bystrá. Predstavuje typ riečnej jaskyne vytvorenej podzemným tokom Bystrianky. Jaskyňa na kvapľovú výzdobu nie je taká bohatá ako iné jaskyne na Slovensku. Len miestami sa v nej vytvorili kvapľové záclony, sintrové platne, nástenné vodopády, zvonité orgány a niekde biele a lesklé stalaktity a stalagmity. Bystianska jaskyňa bola roku 1973 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Jaskyňa Driny
Jaskyňa Driny sa nachádza v Malých Karpatoch neďaleko prekrásneho Smolenického zámku. Má bohatú kvapľovú výzdobu. Osobitnú pozornosť si zaslúžia kvapľové záclony s pozoruhodným zúbkovým lemovaním. Najkrajší krasový útvar v jaskyni dostal výstižný názov Slonie uši.
Harmanecká jaskyňa
Harmanecká jaskyňa sa nachádza vo Veľkej Fatre. Návštevníka očarí bohatou snehobielou kvapľovou výzdobou, rozsiahlymi dómami, mohutnými nástennými vodopádmi a jazierkami. Najkrajšou výzdobou vyniká Biely dóm a Klenotnica. Vďaka snehobielemu sfarbeniu sa nazýva aj Biela jaskyňa. Vstupný priestor nazývaný Izbica je známy odpradávna, počas zlého počasia poskytoval úkryt lesným robotníkom.
Jasovská jaskyňa
Jasovská jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vznikla činnosťou podzemnej časti rieky Bodva. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na tvarovo a farebne veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. V jaskynných priestoroch žije viacero druhov netopierov. Na stenách jaskyne sú zachované historické nápisy, najstarší z nich pochádza z roku 1452, z čias husitských bojov.
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza vo vysokohorskom teréne a chránenom území NAPANT, je to jediná sprístupnená jaskyňa vo vysokohorskom teréne na Slovensku. Samotný vchod do jaskyne je v nadmorskej výške úctyhodných 1 520 m. Patrí medzi členité jaskyne, dosiaľ je známych štrnásť poschodí s celkovou dĺžkou 19 260 m a hĺbkou 320 m. Najväčší priestor, nazývaný Bystrický dóm, sa nachádza na siedmom poschodí. Svoj názov dostala podľa početných kostier netopierov, ktoré sa nachádzajú na celom území jaskyne. Jaskyňa patrí od roku 2001 medzi národné prírodné pamiatky.
Malá Stanišovská jaskyňa
Malá Stanišovská jaskyňa sa nachádza v Jánskej doline pri obci Liptovský Ján. Je národnou prírodnou pamiatkou. Malá Stanišovská jaskyňa spolu s Veľkou Stanišovskou jaskyňou a Novou Stanišovskou jaskyňou boli vytvorené podzemnými vodnými tokmi v guttensteinskom vápenci. Sú súčasťou niekdajšieho rozsiahleho jaskynného systému v dolnej časti Jánskej doliny. Výzdoba jaskyne je tvorená prevažne sintrovými nátekmi. V jarnom období sa vo vchodových partiách tvoria ľadové stalagmity. Sprístupnená je od roku 2010 a jedinečnú atmosféru jaskyne si návštevníci vychutnávajú iba vo svetle čelovky.
Literatúra:
Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 152-156.
(Pozn. red.: Je otázne vedecké stanovisko, či jaskyne vytvorili dané rieky, alebo vznikli činnosťou vôd potopy z čias Noeho, alebo priamym Božím rozhodnutím.)
