Množstvo vodných tokov v rozmanitom teréne predurčuje Slovensko na krajinu s pomerne častým výskytom vodopádov. Keďže u nás absentujú ľadovce a vo vyšších polohách z tohto dôvodu nemáme toľko výdatných zdrojov vody, z hľadiska výšky, veľkosti a vodnatosti vodopádov sa nemôžeme porovnávať s európskymi vodopádovými veľmocami ako sú Nórsko, Island alebo Rakúsko.
Tieto krajiny sú tiež oveľa bohatšie na výskyt tektonických zlomov, ktoré pri vzniku vodopádov zohrávajú významnú úlohu. Slovensko sa napriek tomu môže pochváliť asi 200 vodopádmi, čo je na štát s rozlohou 49-tisíc štvorcových kilometrov slušný počet. Väčšinou dosahujú výšku od dvoch do piatich metrov.
Nájdeme ich na horných úsekoch vodných tokov, v krasových územiach a predovšetkým v našich veľhorách. Veľakrát majú stupňovitý charakter a prechádzajú do kaskád. Aj keď ich väčšinou nemožno označiť za mohutné či veľkolepé, každý z nich sa vyznačuje osobitným čarom a krásou.
Vodopád Skok, Vysoké Tatry
Je tretím najväčším vodopádom Vysokých Tatier a jeho krása vynikne počas zvýšených prietokov, najmä pri jarnom topení snehu. Tridsaťmetrový Vodopád Skok na potoku Mlynica je taký výrazný, že z osady Štrbské Pleso je viditeľný voľným okom, hoci je odtiaľ vzdialený niekoľko kilometrov.
Je okrasou Mlynickej doliny a vyteká z Plesa nad Skokom. Jeden z našich najväčších vodopádov sa vo výške 1.730 metrov nad morom prepadáva cez približne stometrový prah, a tak sa zdá, akoby voda skákala. Na základe tohto javu dostal svoje pomenovanie. Výstup okolo vodopádu je pre nebezpečný terén zabezpečený reťazami.
Vodopád Bystrô, Slovenské stredohorie
Horný tok potoka Bystrô, prameniaceho pod majestátnou Poľanou, zdobí Vodopád Bystrô. Aj keď je s výškou 23 metrov iba stredne vysokým vodopádom, patrí mu prívlastok najvyšší v našich vulkanických pohoriach.
Táto národná prírodná pamiatka sa zrodila na tektonickom poklese stuhnutých hornín, ktoré vznikli v čase, keď Poľana bola aktívnym stratovulkánom. Voda z vodopádu tečie do malého jazierka, odkiaľ vedie do doliny.
Roháčsky vodopád, Západné Tatry
Nájdete ho v Západných Tatrách – Roháčoch, je vzdialený približne 12 kilometrov od oravskej obce Zuberec a svojou veľkosťou konkuruje vysokotatranským. Má s nimi spoločný ľadovcový pôvod – vznikol na modelovanom reliéfe s výraznými stupňami.
Roháčsky vodopád leží vo výške 1 340 metrov nad morom a je asi sto metrov vzdialený od hlavných turistických trás. Je súčasťou Studeného potoka, ktorý pramení v Spálenej doline.
Vodopády Studeného potoka, Vysoké Tatry
Prívlastkom najnavštevovanejšie na Slovensku sa pýšia Vodopády Studeného potoka. Oko milovníkov prírody poteší sústava vodných kaskád pri vyústení Malej a Veľkej Studenej doliny v strednej časti Vysokých Tatier v nadmorskej výške 1 307 m. n.m. Tvorí ich Malý, Skrytý a Dlhý vodopád.
Studený potok vytvoril na mieste vodopádov krútňavové hrnce – miskovité priehlbiny s priemerom do dvoch metrov a obrovské balvany, okolo ktorých sa vytvárajú víry. Podľa ľudových povestí vraj v týchto vodopádoch žili zlé víly, ktoré utopili každého, kto sa nebál prísť k vode počas dažďov.
K vodopádom Studeného potoka vedú značkované chodníky z Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice a Starého Smokovca. Najkratšia cesta k nim je však z Hrebienka, kam vedie pozemná lanovka.
Šútovský vodopád, Malá Fatra
Za najmalebnejší slovenský vodopád je často považovaný Šútovský vodopád, situovaný uprostred nádhernej prírody Krivánskej Malej Fatry. Je vzdialený asi štyri kilometre od obce Šútovo, v nadmorskej výške 765 metrov.
Vodopád nadchol aj tvorcov nášho prvého celovečerného hraného filmu Jánošík, ktorí ho zvečnili na filmovom plátne. Patrí do Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina a s výškou 38 metrov je najvyšším v Malej Fatre. Stabilný celoročný prietok vody zabezpečuje krasová vyvieračka Mojžišove pramene.
Obrovský vodopád, Vysoké Tatry
V bezprostrednej blízkosti Obrovského vodopádu vedie frekventovaná Tatranská magistrála smerom k Téryho chate či Priečnemu sedlu, preto je jedným z najfotografovanejších u nás.
Tento vodopád pôsobí impozantne predovšetkým na jar počas topenia snehu. Leží v rokline Malého Studeného potoka v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 metrov. Dobiela spenená voda padá úžľabinou medzi dvoma skalami do hĺbky 20 metrov.
Brankovský vodopád, Nízke Tatry
Brankovský vodopád je súčasťou nádhernej prírodnej scenérie západného okraja Nízkych Tatier pri ústí do Revúckej doliny. Je ľahko prístupný, pešo sa k nemu dostanete za 45 minút z osady Podsuchá, ležiacej pri hlavnej ceste medzi Ružomberkom a Donovalmi.
Charakterizujú ho dva protiklady: bralo, odkiaľ padá, je vysoké až 55 metrov, napája ho však veľmi malý potôčik s priemerným prietokom iba 3 litre za sekundu. Napriek tomu vodopád vyzerá veľmi pôsobivo – aj vďaka aerosolovému efektu, ktorý vzniká pri páde prúdu vody z veľkej výšky. Mimochodom, Brankovský vodopád je najvyšším v Nízkych Tatrách a patrí medzi päticu najvyšších na celom Slovensku.
Kmeťov vodopád, Vysoké Tatry
Najvyšší vodopád nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj na Slovensku má výšku porovnateľnú s 30-poschodovou budovou – meria osemdesiat metrov. Nachádza sa v Kôprovej doline a nesie meno Andreja Kmeťa, slávneho botanika a predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Kmeťov vodopád, ktorý napájajú Terianske plesá, nepatrí medzi vyhľadávané turistické atrakcie, hoci by na to bolo veľa dôvodov. Je totiž ukrytý v divokej a ťažko prístupnej oblasti mimo rušných turistických chodníkov.
Vajskovský vodopád, Nízke Tatry
Čaro nízkotatranskej Vajskovskej doliny dotvára deväť metrov vysoký Vajskovský vodopád, ktorý nájdete na hornom toku Vajskovského potoka. Jeho šum v lone panenskej prírody, kde inak vládne božské ticho, znie doďaleka.
Poloha na periférii hlavných turistických trás spôsobila, že je veľmi málo navštevovaný a ľudia ho väčšinou poznajú iba z fotografií. V oblasti si navyše treba dávať pozor na hojný výskyt medveďov.
Lúčanský vodopád, Chočské vrchy
Mimoriadne fotogenický Lúčanský vodopád je unikátny najmä tým, že k nemu nemusíte absolvovať dlhú túru, ako je to v prípade mnohých slovenských vodopádov. Očarí vás priamo v centre liptovskej kúpeľnej obce Lúčky, dokonca len pár desiatok metrov pred ním môžete zaparkovať auto.
Preto si tu často robia svadobné fotky novomanželia z blízkeho okolia a teší sa mimoriadnej obľube návštevníkov miestnych kúpeľov či turistov. Je vysoký dvanásť metrov, má kaskádovitý charakter a padá z okraja travertínovej terasy do malého jazierka.
Prítoky potoka Lúčanka, ktorý ho vytvoril, sú sadrovcovo-zemité teplice, ktoré obohacujú travertínovú výzdobu vodopádu. Nad vodopádom sa tiež nachádza séria travertínových kaskád. Od roku 1974 je Lúčanský vodopád národnou prírodnou pamiatkou.
Zdroj: https://www.napalete.sk/10-naj-slovenskych-vodopadov-2/
